Aljaška – Národný park Denali

Cestovanie po Aljaške by nebolo úplné, keby ste vynechali Národný park Denali a pohľad na najvyššiu horu USA 6.190 m vysoký vrch Denali, v minulosti nazývaný Mount McKinley podľa 25.  amerického prezidenta. Denali je názov pôvodných obyvateľov a značí veľká alebo vysoká hora. Táto hora, typická svojím extrémne chladným počasím je jedným z najťažších horolezeckých orieškov sveta. Meteostanica vo výške 4.55 m tu namerala najnižšiu teplotu -73,3°C. K nám však bolo počasie milosrdné…

Denali, južný pohľad
K hore sme sa chceli dostať od juhu, to je miesto, odkiaľ zväčša vyrážajú horolezecké výpravy, ale cesta k základnému táboru chcela poriadny tereňák 4 x 4

Od juhu bola cesta pre náš fordík nedostupná, takže sme sa vrátili a obišli horu cestou viac ako 200 km dlhou smerom na sever. Celý čas sme tento vrch mali pred sebou. Vykúkal z hustého lesa podvečer, ráno nás vítal s prvým brieždením. Zabivakovali sme na štrkovej planine neďaleko cesty. Stopy losov a medveďov smerovali naprieč čistinkou.

      Denali vo večernom slnku
Prenocovali sme na štrkovisku a nechali sa trýzniť komármi
Stopa grizlyho
Stopa grizlyho
Denali
Ranný pozdrav najvyššej hory.
National Parc Denali Aljaška
Leto na Aljaške

Pred brány parku sme sa dostali okolo poludnia. A hneď prekvapenie, do parku sa dá dostať len kyvadlovou autobusovou dopravou. Lístky neboli lacné, za 275 km jazdu tam a späť sme zaplatili po 60 dolárov. Ale inak sa tam nedalo dostať. Celé popoludnie sme mali voľné a tak sme si vystúpali o 500 m vyššie na neďaleký kopec Mount Healy. Prenocovali sme neďaleko cesty. Pýtali sme sa miestnych, kde sa môže na Aljaške spať. Všade, kde nie je napísané, že sa nesmie. Taký nápis sme nikde nevideli

Denali
Pred pomyselnou bránou Národného parku Denali
Denali mesto
Dole turistické mestečko Denali
Mount Healy vysoký len 1.210 m
Mount Healy vysoký len 1.210 m

Ráno sme vyrážali už okolo siedmej, autobusy stáli pripravené na parkovisku a ja som sa cítila ako dieťa pred školským výletom. Na 90 míľovej ceste bolo niekoľko zastávok, podľa počtu kilometrov bola aj cena lístku. My sme sa chceli dostať čo najbližšie k magickému vrchu Denali a tak sme si kúpili lístok k Wander Lake čo bola predposledná zastávka. Prašná cesta viedla dlhánskou dolinou s miernym sklonom, obkolesenou krásnymi vrchmi zo snehovými poliami a riekami v údoliach. Cestou sme stretávali zvieratá, ktoré nepoznajú strach.  

Autobus Národného parku Denali.
Autobus Národného parku. Závidela som cyklistke, ktorá sa dala vyviesť na jednu zo zastávok a vracala sa na bicykli. Bola to jediná cyklistka za celý deň.
Množstvo riek a potokov splavuje z bočných dolín do údolia jemný piesok a prach z ľadovcami podrvených hornín
Líška. Plachosť už dávno stratila
Líška. Plachosť už dávno stratila
Rieka Teklanika Aljaška
Rieka Teklanika
Cesta sa vinie ako had ponad kryto Teklaniky
Cesta sa vinie ako had ponad kryto Teklaniky
Sob karibu zamieňa zimnú srsť za letnú
Sob karibu zamieňa zimnú srsť za letnú

A odrazu som ho uvidela v celej svojej nádhere. Denali, vrch pred ktorým človek nemôže pocítiť iné ako pokoru a úctu. Z majestátu vyžarovala sila, pri ktorej si človek uvedomí vlastnú maličkosť. Už chápem, čo cítia pôvodný obyvatelia pri pohľade na zasnežené velikány kdekoľvek na planéte. Rozumiem sile ich viery

Majestátny Denali je vzdialený okolo 100 km. Človek má pocit, že stojí priamo pred ním
Majestátny Denali je vzdialený okolo 100 km. Človek má pocit, že stojí priamo pred ním
Denali

 Nechcelo sa mi veriť, že je vzdialený viac ako 100 km. Mala som pocit, že ho mám takmer na dotyk. Nechali sme sa vysadiť nad jazerom Wander Lake, s tým, že si pôjdeme pozrieť k Zrkadlovému jazierku ale zrkadlo nefungovalo, príliš silný vietor rozfúkal hladinu. Vydali sme sa teda tundrou k Wandr Lake, lenže prechod tundrou  je dosť náročný. Bažiny, miestami neschodný terén. Nakoniec sme narazili na čerstvý trus grizlyho aj jeho chlpy v kriakoch, tak sme sa celkom zbabelo zdekovali. Podarilo sa nám nájsť schodnú cestičku, ktorou sme sa dostali na vŕšok nad vodnú plochu Wander Lake. Celou cestou na nás dorážali húfy komárov, len na vŕšku kde fúkalo najviac sme sa ich zbavili. Napokon sme sa v jazere vykúpali, voda celkom prijateľná, ale, len čo sme sa vynorili z vody vrhli sa na nás komáre

Pod úpätím Denali sa stretáva tundra s tajgou. Vrch je od nás stále vzdialený 36 km. Z tejto strany k nemu nevedie žiadna cesta
Pod úpätím Denali sa stretáva tundra s tajgou. Vrch je od nás stále vzdialený 36 km. Z tejto strany k nemu nevedie žiadna cesta
Srsť zachytená na konároch kríkov, ale keď sme našli celkom čerstvý trus, veľmi rýchlo sme sa otočili. Myslím, že nebol veľmi ďaleko a o nás vedel
Na šťastie sme sprej neboli nútení použiť. V tom vetre by sme si možno viac ublížili my…
Chodník nás doviedol nad Wander Lake
Chodník nás doviedol nad Wander Lake
Kvietky tundry - Denali
     Kkde tu vidieť v tundre kvitnúť modré zvončeky
Wander Lake Aljaška Denali
     Obedňajšia siesta nad jazerom Wander Lake
Test vody v jazere. Neznesiteľné boli len komáre

Počkali sme na autobus, ktorý popoludní premával v ½ hodinových intervaloch a previezli sa na najbližšiu zástavku, kde sme si pozreli v informačnom centre zaujímavý film o histórii horolezeckých výstupov na Denali. K autu na parkovisku sme sa dostali až takmer za tmy, ale cesta späť bola zaujímavá, zver vyliezala zo svojich úkrytov sa pásť, videli sme soby, asi 4 medvede a jedného losa. Prenocovali sme mimo park. Mali sme úžasné šťastie. Podľa informácií miestnych je oblasť Denali takmer vždy ponorená v mrakoch, Vrchol je možné vidieť, tak jeden až dva dni v týždni. My sme ho mali pred sebou po celý čas nášho pobytu v tejto oblasti. Ráno sme sa prebudili do zamračeného a mokrého dňa. 

Tundrou k horám - Aljaška
Tundrou k horám
Cesta späť
Sob karibu na ceste líže minerály v kameňoch
Sob karibu na ceste líže minerály v kameňoch
Cestovateľské zápisky
Ráno hmla, vlhko, neskôr dážď. Mali sme šťastie. Tí čo sa vybrali dnes do parku toho veľa neuvidia. Lístky im nevrátia, autobusy premávajú aj v zlom počasí, ináč by nezarobili. Pekné počasie je skôr výnimka

Cez druhé veľké mesto Aljašky, Fairbanks, sme len prefrčali a zašli si k horúcim prameňom Chena Hot Springs. Presunuli sme sa viac na sever, ďalej od vrchov, a obloha sa sem tam aj roztrhla. Cestou k horúci  prameňom sme stretli pár losov. Los je vynikajúci plavec. Strážca parku Denali rozprával príhodu, keď grizly zahnal losicu do malého jazera, skočil za ňou a chcel ju dostať, ale tá plávala stále dokola popri brehu a medveď za ňou nestačil. Keď vyliezol na breh, odplávala do stredu. Napokon ho vo vode uštvala, že to vzdal. Celé popoludnie sme sa máčali v horúcej vode a vychutnávali teplo. Večer sme sa presunuli do Fairbanks a prenocovali na parkovisku

Cestou k Fairbanks stretávame hlavne losov
Cestou k Fairbanks stretávame hlavne losov
Skvelá a hlavne teplá kúpačka horúcch prameňoch Chena Hot Springs . Výver z rúry má asi 40 °C
Skvelá a hlavne teplá horúcch prameňoch Chena Hot Springs. Výver z rúry má asi 40 °C
Vďaka teplým prameňom pestujú na Aljaške kvety aj zeleninu
Vďaka teplým prameňom pestujú na Aljaške kvety aj zeleninu
Vyhrievané skleníky

Pobyt na Aljaške končí. Veľmi radi by sme šli ďalej na sever, cez rieku Yukon až k brehom Severného ľadového oceánu, ale naše auto nie je vhodné na takúto cestu. Podľa informácií, ďalej vedie len štrková cesta a po skúsenostiach so štrkovými cestami na Aljaške sme to zavrhli. Celý deň sme sa presúvali smerom na juhovýchod. Najskôr do mestečka Tok, potom cestou Taylor HWY na americko – kanadskú hranicu. Veľmi rýchlo sa asfaltka zmenila na prašnú, je to zlatokopecká cesta a najrýchlejšia spojnica s Dawsonom v kanadskom Yukone. Stretávame ťažké vozidlá čo zásobujú zlatokopecké zábory vodou a strácame sa v prachu rozvírenom ich veľkými kolesami. Ľutujem cyklistu, ktorého sme stretli. Drsný chlapík, má pred sebou asi 150 km. Posledná zastávka pred hranicou je zlatokopecké mestečko, skôr osada Chicken. Je to len benzinka obchod a nejaká taverna. Asi kilometer pred hranicou odrazu pekný asfalt, ale iba po colnicu. Usmievavý colník mi dal do pasu razítko a pustil nás ďalej. Zabivakovali sme hneď za hranicou.

Aljašské hory a rieka bez mena
Rieka bez mena
Smer kanadská hranica. Vlnovková cesta, na ktorú pôsobí topenie permafrostu sa po chvíli zmení na prašnú a poriadne rozbitú.
Smer kanadská hranica. Vlnovková cesta, na ktorú pôsobí topenie permafrostu sa po chvíli zmení na prašnú a poriadne rozbitú.
Zlatokopecká osada Chicken
Zlatokopecká osada Chicken
Ľutujem cyklistu. My sme šli okolo neho krokom, aby sme nezvírili prach, ale náklaďáky tak ohľaduplné neboli
 
Klam na zlatom potoku rovno pri ceste.  Aljaška
Klam na zlatom potoku rovno pri ceste.
Colnica
Aljašska vlajka. Veľký voz a Severka
Aljašska vlajka – Veľký voz a Severka

Fotografie: Elena Hipmanová a Peter Hampton

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *