Naprieč Španielskom k Atlantiku – smer Picos de Europa

Keď sme prekročili kulminačný bod nášho niekoľko týždňového putovania, dotkla sa ma nostalgia, tak je to zakaždým. Hoci sme stále mali pred sebou niečo cez 3000 km, predsa  to bol návrat. A znamenal, že dobrodružstvá na cestách už smerujú ku koncu.

Španielskom k Picos de Europa (1)Opúšťame Andalúziu, za chrbtom nám ostáva rozoklané pohorie Sierra Nevady

Španielskom k Picos de Europa (2)Nebyť zavlažovacích priehrad takmer na každej riečke, krajina by sa zmenila na neúrodnú pustatinu

S podobnými pocitmi som opúšťala Andalúziu. Dosiaľ vo mne vibrovali dojmy čarovnej Alhambry, aj spomienky na noc pod najvyšším španielskym kopcom Mulhacénom, či výhľady z jeho 3.478 m výšky na pohorie Sierra Nevada. Ale malebná krása krajiny ma po pár kilometroch opäť uchvátila. Naša cesta viedla na sever, zvlnenou a hornatou vrchovinou, kde sa človeku otvárajú výhľady na upravené olivové háje i malé mestečká učupené na najvyšších výčnelkoch. Sú odrazom tisícročnej histórie, kde obyvatelia museli zvádzať boje s nájazdníkmi z mora aj súše, s Rimanmi, Vandalmi, Maurami… tých krvavých bojov bolo neúrekom a zomknutosť obydlí na vŕškoch symbolizovala zomknutosť komunity, potrebu vzájomnej pomoci .

Španielskom k Picos de Europa (3)Jedno z mnohých mestečiek vystavených na vŕšku, ktoré je v absolútnej harmónii s okolitou krajinou

Španielskom k Picos de Europa (4)

Odrazu sme na obzore uvideli mlyny a moja fantázia zaletela k dvom osamelým mužom putujúcim týmto krajom na somároch v období, keď prašné cesty rozpálené slnkom brázdili len pútnici a konské záprahy. Boli sme pri mestečku Consuegra a tí dvaja muži ktorých som si predstavila v letnej horúčave – rytier Don Quijote de la Mancha, zvádzajúci márny boj s veternými mlynmi po boku so sluhom Sancho Panzom. Keď sa chlapík z bufetu dozvedel odkiaľ sme, umožnil nám prezrieť si jeden mlyn z vnútra.

Španielskom k Picos de Europa (5)Mlyny Dona Quijote de la Mancha

Španielskom k Picos de Europa (6)Nad mestečkom Consuegra 

Španielskom k Picos de Europa (7)

Zamierili sme k pohoriu Sierra  de Gredos a z mestečka Mombeltran, popri zrekonštruovanej rímskej ceste sme sa vyštverali do 1.352 m  vysokého sedla Porto del Pico. Bol opäť krásny slnečný deň a tak sme do batohu pridali len o trochu viac vody a na ľahko pohodlnými chodníkmi vyšli na krátku prechádzku. Lúkami s pasúcimi sa kravami sme sa dostali až na kopec Torozo 2.021 m. Už samotný názov Torozo mi evokoval čosi s kravami a býčími zápasmi, len som dúfala, že tie nemé tváre čo na nás zovšadiaľ hľadeli majú priateľskú náturu.

Španielskom k Picos de Europa (8)Hrad v Mombeltran, v predhorí Sierra di Gredos

Španielskom k Picos de Europa (9)Stará cesta rímskych legionárov

Španielskom k Picos de Europa (10)Rímsky oblúk v sedle Porto del Pico

Španielskom k Picos de Europa (12)Húževnatá vegetácia spaľovaná slnkom a vetrom

Španielskom k Picos de Europa (11)Toro

Španielskom k Picos de Europa (13)

Španielskom k Picos de Europa (14)Na kopci Torozo 2.021 m.

Španielskom k Picos de Europa (15)Pohľad do údolia smerom na juh

Prehupli sme sa na severnú stranu Sierra de Gredos a za dedinkou Navarredonda zamierili jedinou cestou k horám. Pred nami sa kľukatila riečka čo stekala z hôr  a zarezala sa do nevysokého kaňonu. Bol premostený veľmi starým, zrejme ešte rímskym mostom. Chvíľu sme pozorovali šantiace deti a vzápätí šli odskúšať vodu. Neuveriteľne teplá a čistá.

Španielskom k Picos de Europa (16)Prastarý most cez riečku, ktorej názov si už nepamätám

Španielskom k Picos de Europa (17)

Španielskom k Picos de Europa (18)Kaňon s vystrájajúcimi deťmi

Rozhodli sme sa vystúpiť na najvyšší vrcholec Sierra de Gredos – Almazár. Ráno sme síce trochu váhali, lebo poriadne fúkalo, ale napokon sme šli. Výstup začína od hostinca Platforme, z ktorého vynášajú zásoby na somároch k horskej chate pri Grande Laguna po AV – 17, je značená mužíkmi a vychodenými cestičkami.. Trávnatým svahom sme vystúpali do výšky 2.100 m, aby sme vzápätí klesli do ľadovcového kotla k plesu Grande Laguna s chatou vo výške 1.905 m na kamennom brehu. Krásna ľadom obrúsená žula a všade množsvo kozorohov. Ľudí však pomenej.

Španielskom k Picos de Europa (19)Veterné mraky nad cestičkou AV -17

Španielskom k Picos de Europa (20)Lúky a silný prameň vyvierajúci pod skálami

Španielskom k Picos de Europa (21)Grande Laguna s kamennou chatou v ľadovcovom kotli ( Na foto je označená červeným bodom )

Stále poriadne fučalo. Nad chatou sme sa dostali do strmého suťového žľabu, z ktorého asi v polovici odbočovalo na pravú stranu ešte užšie a tesnejšie suťovisko.  Končilo až hore v štrbine na hrebeni. Almazár sme obišli po južnej strane a tu už bolo potrebné voľne liezť. Nerátali sme s tým. Cestu nahor ukazovali fixné kruhy. Nemali sme výstroj, ale jednohlasne sme odmietli sa vrátiť. Napokon sme sa po blúdení v skalkách a hľadaní schodnejšej trasy dostali až na vrchol, kde bolo miesto ledva pre jedného človeka. Almazár je vysoký 2.292 m. Na to, aby sme sa na vrchole zdržiavali, príliš fučalo, a tak sme si spravili len pár fotiek a šli dole. Z vrcholu sme našli lepšiu a hlavne bezpečnejšiu  prístupovú trasu a tak sme pomerne rýchlo zliezli na chodník južnej strany. Suťovými žľabmi sme zostúpili nazad k jazeru a večer zabivakovali pod krčmou  Platforme.

Španielskom k Picos de Europa (22)Výstup od Grande Laguna po hladkej žule.

Španielskom k Picos de Europa (23)Dole Grande Laguna vo výške 1.905 m

Španielskom k Picos de Europa (24)Suťový žľab vedie do štrbiny na hrebeni

Španielskom k Picos de Europa (25)Na vrchole Almazáru 2.592 m

Španielskom k Picos de Europa (26)Pohľad z vrcholu na južnú stranu

Španielskom k Picos de Europa (27)2 m pod vrcholom. Fakt tam niet miesta. Našťastie sme boli v ten deň jediní, kto tam liezol

Španielskom k Picos de Europa (28)Almazár s prístupovými suťovými žľabmi. Pomerne prehľadné značenie mužíkmi

Španielskom k Picos de Europa (29)Stádo malých kozorohov pri plese Grande Laguna

Španielskom k Picos de Europa (30)Večer nad Sierra Grande

V noci sa vietor zmenil na víchricu a prihnal dážď. Rýchlo sme sa zbalili a pokračovali ďalej na sever smerom ku Kordilierom. V predhorí ma zaujala priehrada Embalse  de Riaňo postavená na vápencovom podlaží

Španielskom k Picos de Europa (31)

Španielskom k Picos de Europa (32)Priehrada Embalse de Riaňo

Ešte v ten deň sme sa presunuli k pohoriu Cordillera Cantabrica. Stále fučalo a nad nami sa preháňali dažďové mraky. V sedle Porto S. Gloria 1.609 m sa odrazu mraky roztrhali, prevaľovali sa z kopca na kopec, tlačili sa na skaly a plazili dolinou. Predvádzali úchvatné divadlo, ktoré dokáže režírovať len matka Príroda a dali tak vyniknúť divej krajine navôkol. Rozhodli sme sa v sedle napriek chladu prenocovať. Ráno teplota len 4 °C .

Španielskom k Picos de Europa (33)V sedle Porto S. Gloria 1.609 m sa odrazu mraky roztrhali

Španielskom k Picos de Europa (34)

Španielskom k Picos de Europa (35)

Španielskom k Picos de Europa (36)Hra mrakov

Cez mestečká Potes, Entérria a Espinama nás slepá cesta doviedla až do Fuente Dé, kde nás hneď odchytili na veľkom záchytnom parkovisku v národnom parku Picos de Europa, pod vrchom s rovnakým názvom. Aut tam bolo pomerne málo, ľudia sa trúsili len sem – tam. Trošku sme sa chceli zorientovať v teréne, zároveň sme poškuľovali po tomto 2.648 metrovom kopci, ktorý je zároveň najvyšším vrchom v skupine Picos de Europa aj v Cordillera Cantabrica. Z parkoviska, ktoré leží v ľadovcovom údolí, sa dvíhali vysoké vápencové steny až k mrakom. Veľmi strmými serpentínami sme vystúpali o 970 m vyššie na vápencové plató so škrapmi a chudobnými lúkami. V týchto horách človek narazí na turistov len sporadicky. V ten deň sme nestretli nikoho. Čo ma prekvapilo, boli obrovské hŕby štrku vyťažené z tunelov, ktoré mi nedávali zmysel. Možno pozostatky z občianskej vojny. Vrátili sme sa až večer, na vrchy sa začala opäť tlačiť hmla. Ráno nás prebudil dážď a tváril sa, že tak rýchlo neprestane. Škoda.

Španielskom k Picos de Europa (37)Strmou stenou vedie sekaný chodník hore na plató

Španielskom k Picos de Europa (38)Bodľač

Španielskom k Picos de Europa (39)V srdci Parqe Nacionale de Los Picos de Europa

Španielskom k Picos de Europa (40)Kosatec

Španielskom k Picos de Europa (41)Lúky s kvietkami, ktoré kvitnú aj u nás

Španielskom k Picos de Europa (42)Ľadovcový kotol

Španielskom k Picos de Europa (43)Horce

Španielskom k Picos de Europa (44)Jeden z mnohých tunelov. Ako v Dolomitoch, len sú krátke, 10 až 15 m.

Španielskom k Picos de Europa (45)Sadá hmla, treba sa vrátiť, kým je svetlo.

Zbalili sme sa a zo zahmlených, šedivých skál sa presunuli tiesňavou medzi takmer kolmými stenami k studenému Atlantiku. Na vrchoch sa stále držali mraky, ale pri pobreží pálilo slnko a teplota vzduchu 40 °C. Pred mestom San Vincent sme si našli parádnu pláž Pechón a radostne sa vrhli do azúrovej vody. Bŕŕŕŕ´. Takmer mi kĺby vykrútilo. Ani v Jánskej doline nie je tak studená voda, ale čo už, v Atlantiku si treba zaplávať.

Španielskom ku kordilierom (47)Studený Atlantik

Španielskom ku kordilierom (48)Pláž Pechón. Práve začína odliv.

Pokiaľ máte radi samotu a pokoj v horách, vrelo odporúčam hory v Španielsku. Naša cesta pokračovala na východ, do Pyrenejí, ale o nich až v ďalšej reportáži.

Foto: Elena Hipmanová a Peter Hampton

 

 

 

 

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *