Öland – malebný kúsok Švédska v Baltickom mori

Prístup z pevniny na ostrov je len z jediného mesta, Kalmar, pokiaľ nepočítam prístavy s kompami. Od pevniny ho delí prieliv Klamarsund, preklenutý 6 km dlhým mostom, ktorý spolu s turizmom, pre ostrovanov znamenal prísľub nových príležitostí. Len čo cudzinec vkročí na pôdu Ölandu, atmosféru dávnych dôb vstrebáva na každom kúsku tohoto na históriu bohatom, aj keď malom ostrove. Dĺžka 136 km a na najširšom mieste má len 16 km

Replika veterného mlyna víta návštevníkov len čo vstúpia na pôdu Ölandu

Zamierili sme najskôr na juh a už po prvých kilometroch na mňa tento podlhovastý ostrov pôsobil, ani čo by som vstúpila do celkom iného sveta. Nie len kvôli množstvu veterných mlynov roztrúsených po celom území. Na moju predstavivosť najviac zaútočili vztýčené kamene s runovým písmom, okrúhle kamene usporiadané do kruhov, do podoby lode, či len tak voľne položené na trávnatých lúkach. Pradávno, dávno, neďaleká minulosť. Všetko sa tu prelína a vypovedá o živote v dobách, keď človek dokázal opracovať najskôr kameň, neskôr bronz, keď sa naučil obrábať pôdu. Keď sa naučil o pôdu bojovať a neskôr dobíjať, aby sa zmocnil vždy väčšieho a väčšieho kusu zeme, keď sa naučil ctiť svojich predkov aj potomkov natoľko, že dokázali vyryť do tvrdej skaly odkazy budúcim pokoleniam.

KARLEVISTENEN – mohyla s runovým písmom. Neviem o čom hovorí, ale zrejme o bojoch a smrti. Podobných vikngských mohýl sme videli v Švédsku viac. Tá najväčšia vypovedala o žiali starého otca nad udatnou smrťou syna bojovníka.

Názorná ukážka stavby kameňov

Zaujímavým miestom je Södra Burket a stará už zrúcaná továreň na výrobu hliníka. V roku 1822, v čase jej najväčšieho rozkvetu, tu pracovalo 322 ľudí, z toho 116 detí. Vtedy sa veru nikto s nikým nemaznal

Jediný zachovaný kamenný mlyn v SÖDRA BRUKET. Slúžil na čerpanie vody pre fabriku

V roku 1600 sa stal Öland súčasťou švédskeho kráľovstva a pre prostý ľud to značilo tvrdé zmeny. Stali sa z nich nevoľníci. Kráľ Karol X Gustafs dal postaviť naprieč južným cípom ostrova kamenný múr, aby zabránil

zvieratám voľný pohyb ostrovom. Okrem demonštrácie moci, to bola jedna z prvých rezervácií, či skôr obora pre kráľovské kratochvíle.

Múr Karla X Gustafsa stavali roľníci pod hrozbami smrti. Pochopiteľne zadarmo.

Podvečerné mraky nad ostrovom

Za Gustafsovým múrom mieri cesta k najjužnejšiemu cípu ostrova Lange Jan ( Dlhý Jano). Už z diaľky sme dovideli na dominantu tohto úchvatného miesta, na 42 m vysoký maják, ktorý je starší viac ako 200 rokov. Slnko pomaly klesá, lúči sa s dňom oranžovou žiarou, čo pomaly prechádza do červenej až purpurovej, aby sa schovalo pred zrakmi všetkého živého a doprialo vtákom odpočinok počas krátkej noci.

Maják LANGE JAN v lúčoch zapadajúceho slnka. Je to najvyšší maják Švédska

Labute, hľadajúce posledné sústa k večeri, kým schovajú svoje hlavy pod krídla a v kŕdli zaľahnú na brehu mora

Slnko pomaly vylieza z mrakov aby sa schovalo za obzorom Baltu

Ostala po ňom len červená žiara a ticho. So západom slnka umĺkli aj vtáci

Južný cíp Ölandu, široký len niekoľko desiatok metrov je rajom ornitológov, vedcov, fotografov s objektívmi ako kanón, ľudí, ktorí hľadajú pokoj v tomto malom vtáčom domove, kde človek je len príležitostným návštevníkom. Ráno ma prebudili zvuky vtákov, na ktoré nie som zvyknutá. Spev, škrek, hvízdanie a k tomu burácanie Baltického mora. Nad hlavou mi prefrngol vták, akého nepoznám a zamieril k vode, na brehu sa kŕmili severské husi, vietor privial typický pach mora.

Severské husi kŕmiace sa trávou, lišajníkmi, vodnými riasami čo vyvrhlo more

Ranné šantenie tuleňov. Závidela som fotografom ich obrovské teleobjektívy. S tými delami museli vidieť aj to, čo tulene raňajkovali

Ostrov Öland je prvou zástavkou migrujúcich vtákov cez Baltické more. Červíky to majú zrátané

Východnou stranou ostrova sme sa vybrali na sever. Na rovnej vápencovej platni (alvar), je len nepatrná vrstva pôdy, zväčša trávnatá, na ktorej udrú do oči účelne rozložené kamene a tenké stromčeky nachýlené západnými vetrami smerom na východ.

Kamene zrovnané do kruhov – pripomienka dávnych čias

Stromy nachýlené večnými vetrami od západu

V južnej časti rastú len nízke stromčeky. Velikány dávno vyrúbali na stavbu lodí, obydlí, na teplo krutých zím

Čím viac sa posúvame na sever, tým malebnejšia krajina sa odvíja pred našimi zrakmi. Veterné mlyny striedajúce sa so vztýčenými runovými kameňmi starých Vikingov poháňajú predstavivosť asi tak, ako kedysi poháňali chod strojov. Mlynov je tu veľa, pred 200 rokmi dodávali meštiackym rodinám punc majetku a spoločenského postavenia.

V Švédsku stavali dva druhy mlynov. Dánsky typ a nemecký. Dánske boli staršie, jednoduchšie, nemecké mlyny mali murovaný základ.

Dobu Vikingov je cítiť z každého kameňa. Práve z ostrova Öland robili títo nespútaní a brutálni bojovníci nájazdy do Ruska. Ruskými riekami prenikli až do Perzie a Peržania ich nazývali Russi, kvôli farbe vlasov, pre Peržanov neobvyklou. Krajine, odkiaľ sa prihrnuli, zostal názov Rusko, hoci Vikingovia ňou iba prechádzali.

Severná časť Ölandu je bohatá na kamenné kroniky vtedajšej histórie

Starý kamenný most z novšej doby. Zrejme stredovek.

Popri pobreží zaliatom slnkom sme obdivovali rybárske osady, malé mestečká, architektúru, ktorá nenarušuje ráz krajiny násilnou modernou, ale zapadá do miestneho koloritu. Často premýšľam o tom, prečo sme sa my na Slovensku tak lacno až dychtivo vzdali toho svojho.

Slnko prehrieva vzduch, ale na oblohe sa začínajú črtať pavučinky rozťahaných chmár. To neveští nič dobré.

Ľudová architektúra, podobne ako v Dánsku, s typickými slamenými strechami

Pred večerom sme dorazili na najsevernejší cíp ostrova a vydali sa lesom po značenej ceste k pobrežiu. Cesta sa kľukatí porastom borovíc i všakovakých listnáčov. Prekvapili ma duby, tu na severe by som ich nečakala. Kým sme došli k pobrežiu, zdvihol sa vietor a obloha sa zatiahla. Ostrovná krajina na severe začala ukazovať svoju odvrátenú tvár.

Pozostatok pradávneho pralesa. V dávnej minulosti ostrov pokrýval hustý porast stromov

Vojenský bunker otočený smerom na Rusko. Za druhej svetovej vojny, sa Ölandu pokúšali zmocniť najsilnejšie mocnosti sveta a po vojne bol ostrov takmer vyľudnený

Silný vietor od severozápadu prihnal mraky a more hučí svoju odvekú pieseň spolu s vetrom

Aj vtáci sa radšej náhlia do bezpečia

Do rána sa rozpršalo. Spali sme na pobreží, dážď ticho ale husto zalieval strechu auta. V duchu som sa utešovala, že je to len prehánka. Táto prehánka však trvala šesť dní a sprevádzala nás až za polárny kruh. Cestou ku Kalmarskému mostu sme sa zastavili pri pevnosti Borgholmského hradu. Na zrúcaninu starú 900 rokov sadala hmla a vo mne vyvolávala nepríjemný pocit akoby som mala pred sebou žalár. V 15 storočia tu vraj väznili nejakého šľachtica, ktorému sa podarilo ujsť. Nik nechápal ako to dokázal. Až začiatkom 20. storočia bola objavená tajná chodba, ktorá potvrdila staré dohady a legendy, obchádzajúce tieto hrubé neprívetivé múry.

Zrúcanina Borgholmskej pevnosti.