Časť II. – S bicyklom po cestách aj cestičkách východu. Poloniny – najvýchodnejšia časť Slovenska so svojráznou architektúrou drevených kostolíkov, ktoré sú svedectvom majstrovstva tunajšieho ľudu. Táto drevená krása je symbolom aj zrkadlom ľudí, ktorí tu žili vo viere, chudobe, tvrdej práci i dlhodobej izolácii. Izolácia ľudí zomkne, sú nútení si vzájomne pomáhať. A práve táto izoláciaPrečítať si viac oPoloniny 2[…]
Časť III. – Cyklojazda späť na Liptov. Zápasili sme s dilemou, ktorou trasou sa vrátiť domov. Nakoniec rozhodla mapa, sever sa nám videl menej osídlený, čo značilo aj menej dopravy. Po dažďoch sme stratili dôveru v lesné cesty, a tak sme zamierili bočnými cestičkami na sever. Nebolo to veľmi šťastné rozhodnutie. 11. deň: BRESTOV – OHRAZANY – KOŠÁROVCE –Prečítať si viac oPoloniny 3[…]
Mám v úcte počítačových géniov, expertov informačných technoógií, ale aj nedospelé deti, ktoré dokážu z temných zákútí virtuálneho sveta vydolovať, čo je pred zrakmi nás obyčajných smrteľníkov ukryté, či navždy stratené. Obdivujem interaktívnych umelcov, čo dokážu stvoriť fantastické virtuálne svety, vniknúť do najtajnejších kútov prísne utajovaného, vytvoriť techniku o akej sa bežným ľuďom ani nesníva. A napriek všetkej úctePrečítať si viac oODPOVEĎ – poviedka[…]
Cestou na juh sme preskúmali nejednu dolinu. Skjomdalen bola hneď jedna z prvých a patrí ku krásam, ktoré by bola škoda obísť. Dolinu vypĺňa hlboký a široký fjord. Na noc sme zastavili asi 5 km pred mestečkom Skjomenbotn. Už cestou, ľavým brehom fjordu nás upútal oblý monolit, trčiaci takmer z vody. Rozhodli sme sa, že ráno sa naňPrečítať si viac oV krajine bielych nocí – kopce za polárnym kruhom[…]
Úryvok z môjho cestovateľského denníka: Celú noc svetlo a ráno opäť hmla. Nechce sa nám vyliezť zo spacákov, ale neporušená beloba sa rýchlo mení. Mocenský súboj na dnešný deň vyhralo slnko. Vyrážame k najkrajším ostrovom severu – Lofoty Tunelom v oblasti Møysales sme preťali hory a pred nami sa zaligotal v šikmých lúčoch polárneho slnka azúrový fjord. Vlastne bolPrečítať si viac oCesta do krajiny bielych nocí – Lofoty[…]
Spomínam si na prebdeté noci, dnes už dávnej minulosti, keď som v zatemnenej kuchyni za svitu červenej žiarovky, vyrábala fotky hoc aj do rána. Pamätám si na vzrušujúci pocit, keď z vývojky vyliezali prvé obrysy zatiaľ nevideného obrazu, spomínam na opakované skúšky s reguláciu svitu pod zväčšovákom, odpočítavanie sekúnd na každej časti budúcej fotografie zvlášť, na vyrobené maskyPrečítať si viac oČaro čiernobielej fotografie[…]
Do Nórska sme vstúpili na severe, ďaleko za polárnym kruhom. Kopcami so zvyškami snehu sa chvíľami prevaľovali mraky. Zo švédskeho ostrova Öland sme sa presúvali mnoho kilometrov, zväčša v nepríjemnom daždi, tunelom hustých stromov, ktoré občas pohltila hmla, inokedy olovená šeď hustých dažďových kvapiek. Takéto nepríjemné počasie nás sprevádzalo takmer týždeň, až na hranice Fínska, do mestečkaPrečítať si viac oCesta do krajiny bielych nocí –Tromsø[…]
Krakova hoľa – mohutný, vápencový kopec vypĺňajúci priestor medzi Demänovskou a Jánskou dolinou. Na západnej aj východnej strane padajú do dolín strmé, takmer neprístupné žľaby, ale vo vrcholovej časti kreslí obraz histórie pozostatok starej planiny, dnes už prerušenej dolinkami a schovanej pod hustým kobercom trávy a kosodreviny. Povrch Krakovej hole modelovala po tisícročia voda, odplavovala kúsok po kúskuPrečítať si viac oTajomstvá v podzemí Krakovej hole[…]
Prístup z pevniny na ostrov je len z jediného mesta, Kalmar, pokiaľ nepočítam prístavy s kompami. Od pevniny ho delí prieliv Klamarsund, preklenutý 6 km dlhým mostom, ktorý spolu s turizmom, pre ostrovanov znamenal prísľub nových príležitostí. Len čo cudzinec vkročí na pôdu Ölandu, atmosféru dávnych dôb vstrebáva na každom kúsku tohoto na históriu bohatom, aj keď malomPrečítať si viac oÖland – ostrov v Baltickom mori[…]
Človek nemusí cestovať do Indie, aby zažil pravú exotiku. Táto rómska komunita žije vo Zvolene – Balkán. Pod hrdým Pustým hradom. Nie som z tých, ktorí nútia niekoho žiť podľa zaužívaných pravidiel. Každý je strojcom vlastného šťastia, tak sa to tuším hovorí. Ale moja duša zaplače pri každej povodni. Keď si predstavím to obrovské množstvo svinstva,Prečítať si viac oNa brehu rieky Slatiny[…]