Časť III. – Cyklojazda späť na Liptov.

Zápasili sme s dilemou, ktorou trasou sa vrátiť domov. Nakoniec rozhodla mapa, sever sa nám videl menej osídlený, čo značilo aj menej dopravy. Po dažďoch sme stratili dôveru v lesné cesty, a tak sme zamierili bočnými cestičkami na sever. Nebolo to veľmi šťastné rozhodnutie.

11. deň: BRESTOV – OHRAZANY – KOŠÁROVCE – ŽALOBÍN – MALÁ DOMAŠA – DETRÍK – MATIAŠOVCE – HANUŠOVCE NAD TOPĽOU – ĎURĎOŠ – MIČAKOVCE – GIRALTOVCE – BREZOV – MARHAŇ – HARHAJ. 76 km +626 m

Včerajší deň bol náročný, výstupy, zostupy, doliny, sedlá, ale zobúdzame sa do krásneho, hoci teplého rána. Vstávame s vedomím, že dnešný deň sa bude navlas podobať tomu včerajšiemu. Od rána sa mi ťahalo ťažko, sedlá aj dediny sa zlievali dokopy. Až okúpanie v Malej Domaši ma opäť nabilo energiou.

Raňajky v tráve

Včerajšie výstupy a zjazdy

Drôtený kolega

Pastier asi spal niekde pod stromom, ovce sa voľne ponevierali cestou

Voda v Malej Domaši je neuveriteľne studená. Skoro ako v Liptovských potokoch

Krásavica na steble trávy

 Od Domaše sme za asistencie pražiaceho slnka vystúpali o 214 m vyššie do sedla Detrik a parádnym zjazdom sa spustili do Giraltoviec. Proti prúdu meandrujúcej rieky Topli sme došli až k dedine Harhaj a na kopci za skrachovaným družstvom sme ešte pred večerným lejakom zabivakovali.

Veľká Domaša

Výstup na Detrík +214 m

Matiaška

Bivakujeme na lúke nad Harhajom

Prichádza večerný dážď

12 deň: HARHAJ – NIŽNÁ A VYŠNÁ VOĽA – LUKAVICA – BARDEJOV – SEDLO OBRUČNÉ – RYBNÍK ANDREJOVKA. 59 km +605 m

Priesmyk nad Vyšnou Voľou nám dal poriadne zabrať. Opäť úseky nad s 12 % stúpaním a prevýšenie + 260 m. Až do Bardejova sme sa viezli so svišťaním vetra v ušiach. V Bardejove sme sa zdržali, mám rada toto historické mestečko. 

Ráno nad Harhajom

Sandále na odpis

V priesmyku nad Vyšnou Voľou

Bardejov

Bazilika s. Egídia

Schodíky do veže

Námestie

Zvony

Zo života ľudu

Gazdovský tanier a Diabolské mäso

Dali sme si dobrý obed aj kávu – naše prvé jedlo v civilizácii. Z Bardejova sa nám s plným bruchom ťažko krútilo pedálmi. Cesta pozvoľna stúpa až do sedla Obručné – rozvodnica medzi Topľou a Popradom, prevýšenie +410 m. Na 30 °C viac než dosť. Dlhým zjazdom sme zbehli k rybníku pri malinkej drevenej dedinke Andrejovka.

Čergovské pohorie – sedlo Obručné

640 m n.m.

Rybník pri Andrejovke

Blahodárna kúpačka

13. deň: ANDREJOVKA – ORLOV – PLAVEČ – STARÁ ĽUBOVŇA – HVIEZDNE – VYŠNÉ RUŽBACHY – PODOLÍNEC – SPIŠSKÁ BELÁ – KEŽMAROK . 69 km +641 m

Ráno, keď sme opúšťali Andrejovku, v kostole bola omša. Ľudia stáli vonku pred malým kostolíkom a spievali. Výjav pôsobil starosvetsky, pokojne a osviežujúco.

Ranné hmly nad rybníkom

Raňajky

Dedinka Andrejovka

Prognóza počasia je nelichotivá. Chceme byť doma pred ďalšou vlnou horúčav.  So stúpajúcou teplotou a ovadmi nad hlavou sme sa dostali na hlavnú cestu a od tejto chvíle by som dnešný deň charakterizovala ako „šialená hlavná cesta s napnutými nervami“. Cyklistika po hlavnej v prázdninovú nedeľu sa rovná samovražde. Na poludnie sme odbočili do Vyšných Ružbách a okúpali sa, ale popoludňajšia špička dala zabrať. Utáborili sme sa za Kežmarkom pri rybníku a sledovali prúd aut na hlavnej ceste s nádejou, že pondelok ráno bude o čosi lepší.

Relax vo Vyšných Ružbachoch

Kúpačka v kráteri osviežila, hoci sa tam mrvilo kopa ľudí

Biely dom bol postavený v roku 1933 podľa jedného z palácov v Monte Carlo

Večer kúsok od hlavnej cesty

Zátišie

Nôcka

14. deň: KEŽMAROK RYBNÍK – PODOLÍNEC – SPIŠSKŚ SOBOTA – POPRAD – SVIT – LUČIVNÁ – ŠUŇAVA – ČIERNY VÁH –        DOVALOVO. 64 km + 433 m

Blázinec na hlavnej ceste pokračoval aj v pondelok ráno. Chceli sme to mať čo najskôr za sebou, na ďalšie dni hlásia ešte vyššie teploty a už teraz to bolo na hranici znesiteľnosti. Kdesi za Podolíncom sa mi vydaril exkluzívny pád, keď som nabehla pod zlým uhlom na železničné priecestie. K pohode neprispel. Tešila som sa v  Spišskej Sobote na kávu a chvíľkové posedenie v kaviarni s výhľadom na pekné námestíčko, ale zdochol tu pes. Taká pustatina nebola ani na východe. Z hlavnej cesty sme zbehli až za Svitom na pohodovú cestičku do Lučivnej, ktorá nás doviedla na Čierny Váh a domov.

Krásna Spišská Sobota, ale ani jedna otvorená kaviarnička. Škoda. Prišli o tržbu.

Za Svitom

Šuňava – rozvodnica riek. Vody z potokov vtekajú do dvoch morí

Konečne pod Tatrami

Prečerpávačka Čierny Váh

V spomienkach mi ostal krásny, tichý a málo osídlený východ pri ukrajinskej hranici… Poloniny – kraj, drevených kostolíkov, bukových lesov, kraj, kde vás na poľných cestách úctivo zdravia deti „Pochválen Pán Ježiš Kristus“, že ateista v prvom momente ani nevie zareagovať, babka na ulici vám popraje niečo dobré – nerozumela som, bolo to v nárečí, ktoré nepoznám. A obloha plná hviezd.

  Unavení ale spokojní konečne doma. Máme v nohách 801,68 km

Foto: Elena Hipmanová a Peter Hampton