Časť II. – S bicyklom po cestách aj cestičkách východu.
Poloniny – najvýchodnejšia časť Slovenska so svojráznou architektúrou drevených kostolíkov, ktoré sú svedectvom majstrovstva tunajšieho ľudu. Táto drevená krása je symbolom aj zrkadlom ľudí, ktorí tu žili vo viere, chudobe, tvrdej práci i dlhodobej izolácii. Izolácia ľudí zomkne, sú nútení si vzájomne pomáhať. A práve táto izolácia je cítiť ešte dnes v každej dedinke aj doline. Žiaľ, neúprosný biznis a hlad po dreve sa začína prejavovať aj tu. Bukovské vrchy sú plné dreva, len dúfam, že aspoň tu zvíťazí zdravý rozum a krása Bukovských vrchov a lúk ostane zachovaná. Ozaj, viete , že lúky ležiace na hrebeňoch vrchov, nazývajú poloniny? A ešte niečo. Ak sa vyberiete do Polonín, pozerajte v noci na oblohu. Toľko hviezd neuvidíte v žiadnom inom kúte Slovenska.
8. deň: STARINA – SEDLO KARCABA – PRÍSLOPY – TOPĽA – RUNINA. 21 km + 429 m
Deň v znamení dažďov. Pršať začalo už večer, len čo som zlikvidovala kliešťov čo po mne špacírovali a zaliezli sme do stanu. Bivakovali sme v bukovom lese nad Starinou. Nebo čisté a bezvetrie teplej noci. Víchor došiel neohlásene, takmer z minúty na minútu a blesky nedali na seba čakať. Nepatrím medzi bojazlivých ľudí, ale túto noc som sa veľmi bála. Zvlášť, keď vedľa stanu tresla suchá haluz a moja predstavivosť vykúzlila obraz horiaceho lesa po zásahu bleskom. Na šťastie sa smršť prehnala tak rýchlo, ako prišla. Ráno sme sa rýchlo zbalili chceli sa dostať na hlavnejšiu cestu. Neprešli sme ani kilometer a museli sme v lese improvizovať s prístreškom. Nakoniec sme bicyklovali aj v daždi. Za sedlom Karcaba 510 m n.m., priamo v dedinke Príslopy nás však zastihla prietrž, ešte že mali pred dedinou mali prístrešok s prameňom. Rozhodli sme sa tu prečkať dážď hoc by trval aj do rána.
Ráno po veternej smršti a búrke
Chabý prístrešok, do ktorého zatekalo
Úkryt pred dažďom v dedinke Príslopy
Pravoslávny kostolík postavený na mieste dreveného, ktorý premiestnili do skanzemu. V Príslopoch žije v súčasnosti len 56 obyvateľov
Boli sme rozhodnutí tu zabivakovať hoc aj do ďalšieho rána
Peter čaká na lepšie časy
Popoludní však začalo prebleskovať slnko, tak sme vyrazili dolinou Ulička k najvyššie položenej dedinke v Poloninách – Runina 560 m n.m. Cestou sme sa zastavili v Topoli pri chráme archanjela Michala, postavenom okolo r. 1700. obklopuje ho vojenský cintorín z 1. svetovej vojny. Než sme sa dostali do Runiny zlialo nás ako muškáty v truhlíku.
Cesta do dediny Topoľa. Potrebujeme chlieb, ale v dedine obchod zavreli. Dokonca skrachovala aj krčma
Vojenský cintorín z I. svetovej vojny a pravoslávny chrám „cerkvi“ archanjela Michala
Pár slov o krutosti vojen
Vchod do kostolíka
Opäť nám prší, schovávame sa pod ministrieškou informačnej tabule. Pohľad na kameň pripomínajúci stavbu cesty do Runiny v roku 1905. Do roku 1905 viedla dolinou len úzka vozová cesta, ktorú pretínal potok Ulička viacerými brodmi. Keď sa potok rozvodnil, Runina bola aj na niekoľko dní odrezaná od sveta. To platilo aj v zime
Chceli sme dokúpiť chlieb, lenže miestna pani nám povedala, že do obchodu chodí len 3 x týždenne, ponúkla nám trochu zo svojho, ale odmietli sme, ešte sme mali čo jesť. Dedinka má len pár obyvateľov, dokonca zavreli školu, už tu niet detí. Poradila nám však suché prenocovanie v chatke, ktorú za EU fondy vystavali ako núdzový prístrešok, asi 3 km za dedinou. S radosťou sme prijali. V noci došli také prívaly dažďa, že tieklo aj do chatky. Mokré veci vo vlhkom vzduchu nepreschli.
Väčšina obyvateľov sú Rusíni
Dedinou Runina sme prešli na pár záberov pedálov
Priam exkluzívny nocľah. Všade v Poloninách nájdete pre turistov vybudované núdzové chatky, pramene, prístrešky. Len tých turistov je na šťastie pomenej.
O chatku sme sa delili so sršňami.
9. deň: RUNINA – CYKLOCESTA NA RUSKÉ – RUSKÝ POTOK – KOLBASOV – ULIČ – ULIČSKÉ KRIVÉ – ZBOJ – NOVÁ SEDLICA. 51 km +434 m
Ráno sme vyčkali, kým sa zdvihne hmla, ale prišli sme tak o možnosť kúpiť chlieb. Nevadí, kúpili sme si jediné koláčiky bez čokolády čo mali – jemné pečivo. Opäť teplo a slnečno. Značenou cyklocestou sme sa chceli dostať do už zaniknutej dediny Ruské, malo tam byť nejaký slané jazierko, lenže cyklocesta sa zmenila po 100 výškových metroch na mazľavé bahnisko spôsobené ťažbou a kolesami LKT. Zbehli sme teda dolinou na hlavnú cestu a ďalšou dolinou vystúpali do dedinky Ruský Potok. Myšlienka na jemné pečivo mi sťahovala svaly v ústnej dutine, ale najskôr sme zamierili k ďalšiemu drevenému kostolu. Tieto precízne staré stavby mi priam učarovali.
Náš ranný „kutloch“…
…a raňajky
Po nočnom daždi sa opäť vraciame do Runiny
Zastavenie v Ruskom Potoku
Precízna práca starých majstrov – Ruský Potok
Prístrešky pri prameňoch vybudované pre turistov
Prameň či studnička? Táto nebola pitná, ale polievku sme v nej uvarili. Asistoval nám pri nej miestny ujec
Príliš jemné pečivo na cyklojazdy v teréne. Mrvenicu som dojedala lyžicou
Dolinou sme popoludní zbehli do dedinky Ulič, kde sú vystavené makety všetkých drevených kostolíkov. Mnoho z nich už neexistuje, alebo boli rozobrané a prevezené do múzeí či skanzémov. Je to škoda. Z Uliča sme sa vydali cez Zboj k najvýchodnejšej dedine Slovenska k Novej Sedlici.
Dedinky na hlavnej ceste, kde autá jazdia len sporadicky
Krásne znázornenie erbu dediny Ulič. Zrejme miestny umelec, lebo takýchto drevených sôch je v Uliči veľa
V parku sú aj miniatúry drevených kostolov z okolia a informačná tabuľa s historickými fotkami
Do Ukrajiny už len na skok, ale to nie je tentoraz cieľ našej cesty
Takmer zabudnuté dedinky na konci dolín
Pravoslávny chrám v Uličnom Krivom. Niektoré ikony sú zo 16. storočia
Detail umelecky vypracovanej strechy
Prehupli sme sa cez 49. rovnobežku
Rozvodnené a mútne potoky po daždi
Poloniny – šťavnaté lúky v podhorí
Bol to kulminačný bod nášho cykloputovania. Utáborili sme sa pri žaburinovom rybníku za dedinou a v noci pozorovali konečne jasné nebo plné hviezd. Človek, pri pohľade na toľko svetelných bodiek cíti vlastnú malosť a pokoru pred zázrakom vlastnej existencie i existencie našej Modrej planéty. Mali by si to uvedomiť aj tí, ktorí ju neustále drancujú.
Nová Sedlica – najvýchodnejšia dedina Slovenska
Starý mlynček na obilie, ktorý bol súčasťou každej domácnosti. Je stále funkčný
Rozpadajúce sa staré domy. Na priedomí vidieť mlyn
Konečná. Od tohto bodu sa budeme už len vracať.
Nocľah pri žaburinoívom rybníku
Život pri vode
10 deň: NOVÁ SEDLICA – ULIČ – SEDLO POD ORLOVCOM – RUSKÁ VOLOVÁ – KLENOVÁ – KALNÁ ROZTOKA – STAKČÍN – SNINÁ – KAMENICA NAD CIROCHOU – HUMENNÉ – BRESTOV . 80 km +660 m
Opustili sme Sedlicu a prastarou cestou popri ukrajinskej hranici sme sa dostali po výživnom výstupe + 245 m na pahorkatinu, kde sa cesty krútili, strácali a poriadne hrkotali. Často sme stretávali hliadky pohraničnej stráže, na terénnych autách, ktorí začudovane krútili hlavou a zdravili nás. Bola to najrozbitejšia cesta nášho putovania. Prechod cez tento priesmyk má len 14 km, ale aj s obedňajšou opekačkou nám to trvalo pol dňa.
Popri ukrajinskej hranici
Obed nad Ukrajinou
Zjazd bol horší ako výstup. Nad Ruskou Volovou sme konečne narazili na dobrú asfaltku a údolím Klenovej a Klaná Roztoka opäť stúpanie a zjazd do Stakčína. Cesta pomaly klesala až do Humenného. Nocovali sme nad Brestovom, kde sme museli znovu vystúpať do sedla.
Prekvapili ma váhové, kovové studne v údolí Ruskej Volovej a Kalná Roztoka
Chrám v Stakčíne
Spomienka na vojnu
Zapadajúce slnko nad Brestovom
S končiacim sa dňom sa končí aj naše putovanie východom, ktorý mi doslova učaroval. V stane som si premietala v hlave cesty, dedinky, zážitky, aby sa mi vryli do pamäti. Určite sa sem, na koniec Slovenska, ešte vrátime