Mám v úcte počítačových géniov, expertov informačných technoógií, ale aj nedospelé deti, ktoré dokážu z temných zákútí virtuálneho sveta vydolovať, čo je pred zrakmi nás obyčajných smrteľníkov ukryté, či navždy stratené. Obdivujem interaktívnych umelcov, čo dokážu stvoriť fantastické virtuálne svety, vniknúť do najtajnejších kútov prísne utajovaného, vytvoriť techniku o akej sa bežným ľuďom ani nesníva. A napriek všetkej úcte a obdivu, kladiem si občas otázku. Kde je hranica geniality a možností.
Odpoveďou by mohla byť aj táto kratučká nadčasová poviedka od amerického spisovateľa Frederica Browna
Frederic Brown, 1906 – 1972
ODPOVEĎ
Dwar Ev slávnostne priletoval posledný kontakt čistým zlatom. Tucet televíznych kamier mierilo na neho a vysielalo tucet obrazov toho čo robil do celého Vesmíru.
Vzpriamil sa a pokynul Dwarovi Reynovi, potom pristúpil k hlavnému vypínaču, ktorý mal po zapojení spojiť všetky obvody. Tento jediný vypínač spájal naraz všetky mohutné počítačové stroje na všetkých obývaných planétach celého Vesmíru – dohromady ich bolo dväťdesiatšesť miliárd, – do jediného superobvodu, do jediného najmohutnejšieho superkalkulátora, do jediného kybernetického počítacieho stroja, ktorý obsiahol múdrosť všetkých galaxií.
Dwar Reyn predniesol krátku reč k triliónom divákov, ktorí ho pozorne počúvali. Na konci, po chvíli ticha povedal:
„Teraz, Dwar Ev!“
Dwar Ev ustúpil o krok dozadu a zhlboka sa nadýchol.
„Vám patrí tá česť Dwar Reyn, aby ste položili prvú otázku.“
„Ďakujem,“ odpovedal Dwar Reyn. „Je to otázka, ktorú jediný osamotený kybernetický počítač nikdy nebol schopný zodpovedať.“
Obrátil sa tvárou k stroju a spýtal sa:
„Jestnuje Boh?“
Bez meškania a rozpakov mu odpovedal silný a jasný hlas:
„Ano, t e r a z už jestvuje Boh.“
Tvár Dwar Eva sa odrazu kŕčovito stiahla od strachu. Priskočil k vypínaču, aby prerušil spojenie. Úder blesku z jasného neba ho však zrazil k zemi a pevne zatavil kontakty v zapnutej polohe.
Foto: Elena Hipmanová