Krakova hoľa – mohutný, vápencový kopec vypĺňajúci priestor medzi Demänovskou a Jánskou dolinou. Na západnej aj východnej strane padajú do dolín strmé, takmer neprístupné žľaby, ale vo vrcholovej časti kreslí obraz histórie pozostatok starej planiny, dnes už prerušenej dolinkami a schovanej pod hustým kobercom trávy a kosodreviny. Povrch Krakovej hole modelovala po tisícročia voda, odplavovala kúsok po kúsku rozpúšťajúcu sa horninu a vnikala do útrob hory. Na Krakovej holi vznikli nádherné horské jaskyne, ktoré dnes patria k najhlbším jaskyniam Slovenska. Systematický speleologický prieskum Krakovej hole začal Petr Hipman, keď 10. mája 1964 objavil vo východnej rázsoche obrovský portál, za ním kruhovú studňu trčiacu do výšky ako hradný múr nádvoria starého hradu. Tak začala éra prieskumov, objavov, pokusov i omylov na Krakovej holi s hŕstkou nadšencov, ktorí do svojej záľuby investovali veľké množstvo energie, často rodinnú harmóniu, zdravie aj financie, ktorí boli ochotní vymeniť pohodlie domova za chlad jaskýň a riziká spojené s prácou v podzemí.

Názov Starý hrad vnikol do povedomia jaskyniarov s prvými speleologickými úspechmi po rozšírení neprieleznej vstupnej úžiny do podzemia. Jaskyniarov za viac ako 50 rokov prieskumu čakalo množstvo práce, prekážok, problémov aj nevyriešených otáznikov čakajúcich na nové generácie. Dnes si už ťažko predstaviť zliezanie vertikálnych úsekov, keď speleoalpinizmus bol iba v plienkach a v komunistickom štáte sa lezecké pomôcky vyrábali tak povediac na kolene, čiže vlastnoručne. Taktiež zhotovenie 19 kubíkového bazénu na odčerpanie vody zo zatopeného sifónu nebola jednoduchá záležitosť. Za sifónom na nás čakali nádherné obrovské chodby, dómy, aktívny tok riečky Krakovky i riečne priepasti, ale tiež prekonávanie hrozivých závalov aj rozširovanie úžin, čo viedlo k postaveniu malej vodnej elektrárne v hĺbke -400 m. Mala nám pomôcť pri prenikaní do nových neobjavených chodieb, tam, kam až siahala naša predstavivosť a túžby, do väčšej hĺbky. Týchto pár fotografií, predstavuje len zlomok krásnych priestorov pod povrchom zeme a jaskyniarov, ktorí v nich pracujú.

Vstupný portál Jaskyne starý hrad zavalený snehom

Oknom pred vchodom do jaskyne dovidieť na hrebeň Ďumbiera 

Vstupné chodby a prvá priepastička

Transport odvodňovacích rúr určených do Veľkého závalu

Ústie Hlavnej priepasti hlbokej -35 m

Dno Hlavnej priepasti

Prechod Meandrom 79. Názov podľa roku, v ktorom sa nám podarilo preniknúť týmto meandrom do hĺbky -270 m

Sintrová kopa Etna so stálym prítokom, ktorý ju v minulosti vytvoril a dnes rozožiera. Objavili sme ju po prekonaní vodného sifónu v roku 1980

Náteky z Etny

Vodopád akoby chránil vstup do Révajovho dómu. Za silných dažďov dokáže poriadne burácať 

Révajov dóm – najväčší známy priestor pod povrchom Krakovej hole

Gilotína v Révajovom dóme

Ústie Revajovho dómu v hŕbe sutiny a napadaných blokov

Vodná elektráreň v hĺbke -400 m. Takýto technický zázrak v jaskyniach často nevidieť

Hydroelektráreň bola poslednou možnosťou ako prekonať neprielezné úžiny na konci chodby, lenže za úžinou nasledovali vodné kanály, ktoré dosiaľ čakajú jaskyniarov. Ale elektrika v hĺbke -400 m bol luxus, ktorý sme patrične využili počas krátkych chvíľ odpočinku. Teplé párky a čaj bol ako balzam na premrznuté telo, ohrievač vysušil mokré kombinézy

Dušanova próba. Vodná priepastička premostená lanami. Názov pripomína prieskum pred 30 rokmi a pád jaskyniara, ktorý na šťastie skončil len zlomeninou.

Za Veľkým kaňonom nad elektrárňou sme postupovali proti prúdu riečky Krakovky až k Veľkému závalu, ktorý na dlhé roky odolával vydať svoje tajomstvá. Zo Starého hradu sa nám ho nepodarilo nikdy prekonať.

Balkón Starého hradu. Po práci v jaskyni je príjemné posedieť si na slniečku

V sedle nad Čiernou dolinkou, sme objavili v zime prievan. Vychádzal spod zeme a vytopil dieru v snehu, čo je pre jaskyniarov neklamný dôkaz, že kdesi pod jeho nohami sa nachádzajú podzemné priestory. Hneď na jar sme začali kopať na tomto mieste sondu. Keď mala sonda dĺžku asi 10 m, spravili sme pachový pokus, ktorý preukázal podzemné spojenie so Starým hradom, a tak sa začali intenzívne práce na lokalite pripomínajúcej skôr baňu ako jaskyňu. Nik z nás vtedy netušil, čo za nekonečnú drinu nás čaká. 9 rokov sme sa neúnavne prebíjali závalmi, kým sme konečne narazili na voľný priestor a priepasti, ale závaliská nás sprevádzali naďalej ako vlastné tiene. Jaskyňa sa stále špirálovite krútila do hĺbky, často nebolo možné nájsť pevné steny. Aby sme sa dostali na úroveň podzemnej riečky Krakovky, bolo potrebné prekonať 330 hĺbkových metrov.  Po deviatich rokoch kopania sme sonde konečne dali meno: Priepasť večná robota. Často som si hovorila, že toto naše snaženie sa v nekonečných závaloch, už nemá so speleológiou veľa spoločného. Boli  to galeje a iba viera, že tam dole bude voľná cesta do Starého hradu nás nútila vydržať. Kým sme sa konečne prebili závalmi k riečke Krakovke, ubehlo celých 15 rokov. Žartom niekedy vravím, že za 15 rokov sme vykopali 300 m hlbokú jamu, a nie je to ďaleko od pravdy

V sobotu 26.7.2003 sme začali v hĺbke -330 m rozoberať ďalší z mnohých závalov, ktoré mám stáli v ceste. Boli sme pripravení na dlhé rozoberanie a rozbíjanie blokov, lenže čakalo nás ohromujúce prekvapenie. Stačilo rozbiť jediný veľký kameň a odrazu bol pred nami voľný priechod do Jaskyne starý hrad. Prepojením Večnej roboty a Starého hradu vznikol jaskynný systém hlboký –495 m. Obe prepojené jaskyne sme nazvali Systém Hipmnových jaskýň na znak úcty jednej z najvýznamnejších osobností našej speleológie. Petr Hipman sa ich spojenia, nedožil. Systém Hipmanových jaskýň je zatiaľ najhlbším podzemným systémom na Slovensku.

Jama uprostred ničoho. Teplý vzduch z jaskyne roztopil sneh okolo vchodu do Večnej roboty

Transport dreva do výdrevy priepasťou Homôľka. Dostať sa sem nám trvalo 9 rokov a ďalšími voľnými priestormi sme došli až do hĺbky -155 m

Ústie Trhliny strachu medzi blokmi

Trhlina strachu. Strmá puklina len s jednou pevnou stenou a pod nohami skaly s drobiacou sa sutinou padajúcou do hĺbky.

Zameriavanie jaskyne banským kompasom v Čiarkovej sieni, ktorá je zároveň dnom Trhliny strachu

Prekopávanie závalu zaneseného hlinou v priepasti Pod Pusinkou v hĺbke -220

Zostup do Kaňonu

Prieskum stúpajúcej vetvy „T“

Zostup závalovou priepasťou Olovko

Dóm Petrova túžba. Pomenovali sme ho po objaviteľovi jaskyne Starý hrad a jaskyniarskej legende minulého storočia. Zomrel v roku 1999.

Úzke kanály pod Petrovou túžbou v hĺbke -320 m

26. 7. 2003. Prienik Veľkým závalom do Starého hradu

Autorka článku a fotografií                    foto: Marián Jagerčík

Večer po práci

Systém Hipmanových jaskýň. Do dnešného dňa má táto jaskyňa hĺbku -499,86 m vďaka prekopaným, úzkym chodbám, čo stúpajú nad úroveň vchodu.

Foto: Elena Hipmanová

Úprava mapy: Ján Kasák