Do Nórska sme vstúpili na severe, ďaleko za polárnym kruhom. Kopcami so zvyškami snehu sa chvíľami prevaľovali mraky. Zo švédskeho ostrova Öland sme sa presúvali mnoho kilometrov, zväčša v nepríjemnom daždi, tunelom hustých stromov, ktoré občas pohltila hmla, inokedy olovená šeď hustých dažďových kvapiek. Takéto nepríjemné počasie nás sprevádzalo takmer týždeň, až na hranice Fínska, do mestečka Kaaresuvanto. Moje dojmy zo Švédska sa zväčša krútia okolo sivej oblohy, nepríjemných komárov a bodavých drobných mušiek, nad ľadovcami rozorvanou krajinou, ktoré pred tisíckami rokov, ako gigantický buldozér hrnuli pred sebou kopy skál a obrúsených balvanov. Ale za hranicou Fínska sa zdalo, že konečne svitne na lepšie časy. Sledujúc nádhernú rieku Muonioälven s množstvom jazier, sme v nízkych slnečných lúčoch dorazili do Nórska, opäť zatiahnutého hmlou.
Na hranici z Fínska do Nórska, za mestečkom Kilpisjärvi.
Hmla sadá na všetko. Pomaly aj na sny.
Burácajúca rieka vytekajúca z hmly
Konečne fjord, ale ledva sme dovideli na protiľahlú stranu. Stojíme pred dilemou, ísť ďalej na sever, či radšej na juh. Počasie rozhodlo za nás. Za mestečkom Olderdalen kde sme na oblej skale strávili noc, sme sa ráno otočili o 180 ° a vydali sa k mestu Tromsø. Má hneď niekoľko prívlastkov – Paríž severu, či Perla Nórskeho mora. Takéto pomenovania podnecujú zvedavosť.
Do Lyngenfjordu v Nórskom mori preniklo pár lúčov
Olderdalen, kostolík medzi vrchmi
Pred Tromsø sa mraky nečakane roztrhli
Priznám sa, preľudnené centrá nepatria práve k destináciám, ktoré obľubujem, ale Tromsø – ôsme najväčšie mesto krajiny na mňa urobilo dobrý dojem. Sála z neho pohoda, kultivovaného národa, pulzuje životom, aj ruchom severského prístavu. Vplyv Golfského prúdu pôsobí aj v tejto časti Nórska a spôsobuje miernu zimu s nezamŕzajúcim morom. Priemerné zimné teploty sa pohybujú okolo -3 °C. Okrem pevniny je rozložené aj na dvoch ostrovoch uprostred Balsfjordu prepojených štíhlymi mostami. Prezreli sme si mesto, ale viac nás lákalo pozrieť sa naň z vtáčej perspektívy. Mostom sme sa presunuli na polostrov Kvaløya
Tromsø – ôsme najväčšie mesto krajiny a druhé najväčšie európske mesto za polárnym kruhom ( hneď po ruskom Murmansku )
Kaviarničky a zábavky na každom rohu
Pokojné mesto s minimálnou premávkou a s typickou severskou architektúrou
Obuli sme vibramy a začali stúpať na kopec nad mestom. Na hrebeň vedie aj lanovka, zvolili sme však miesto, kde bude viac pokoja. Hore strmým úbočím sme začali stúpať až popoludní, ale v noci je svetlo, takže nám to až tak nevadilo. Slnko sa opäť schovalo v chuchvalcoch mrakov a hmly sa plazili svahom smerom hore, Nepršalo však, takže fajn, hoci okolitá krajina pôsobila z môjho pohľadu trochu pochmúrne. Nóri sú asi zvyknutí na pochmúrnu šeď mrakov aj skál bez jediného stromu, ale myslím si, že prostredie kde žijú, sa zákonite podpísalo na ich mentalite. Turistická značka nás zaviedla do výšky 670 m. Stáli sme nad mestom a vysoko nad dlhým Grøtsundetfjordom smerujúcim na severozápad, stáčajúcim sa k členitému pobrežiu s množstvom malých ostrovčekov. Pohľad na mesto z hora je úchvatný. Ostrovy s farebnými domkami uprostred fjordu obklopené divými, nehostinnými horami.
Najväčší z ostrovov Tromsøya tvorí stred mesta
Netypická turistická značka
Popoludňajšia prechádzka nad mesto
Výhliadka na hrane hrebeňa +590 m
Vrchol +670 m a severozápadný Grøtsundetfjord
Žula zbrúsená ľadovcom – pohľad na juhovýchod
Ako skamenená veľryba – torzo rozpadávajúcej sa žuly
Hmla opäť pohltila okolité kopce. Zostupujeme v mliečnej bielobe, ktorá sa len občas pretrhne, aby nám ukázala krásu mesta pod nami
Orientujeme sa len vďaka kamenným mužíkom
Vyhliadka nad mestom z opačnej strany
Tromsø – Paríž severu
Naša ďalšia cesta vedie na juh, k najkrajším severským ostrovom – Lofoty
Foto: Elena Hipmanová a Peter Hampton